ObecKultúrno-historický potenciál

Farský kostol Panny Márie Ružencovej

 

Podľa konfesionálnej príslušnosti obyvateľov je obec Vinodol katolíckou obcou. Viac ako 80 % obyvateľov je rímsko-katolíckeho vyznania. Túto skutočnosť reflektuje i centrum duchovného života obce, rímskokatolícky kostol s patrocíniom Panny Márie Ružencovej. Kostol je situovaný v severnej časti obce, v centre kostolného nádvoria. Jeho výstavba bola zahájená v období spravovania farnosti farárom Ignácom Šohajdom v roku 1892, počas existencie Rakúsko-Uhorskej monarchie, za vlády kráľa Františka Jozefa I. Architektonické plány kostola objavené vo farskom archíve v roku 2005 sú dokumentované do roku 1889. Architektúra kostola využíva prvky neobarokového slohu. Jeho exteriér je charakteristický členením vonkajšej architektúry, prostredníctvom systému oporných pilierov. Po oboch stranách vstupného portálu sú umiestnené niky s drevenými plastikami svätého Jána Nepomuckého a svätého Antona Paduánskeho. Na pravej strane vstupného portálu a hlavného vchodu kostola je umiestnený drevený misijný kríž z roku 2014. Nad hlavným vchodom kostola je umiestnený letopočet výstavby. Stavbe i obci samotnej dominuje 30 metrov vysoká veža kostola, v ktorej sú umiestnené tri zvony, ktoré sú nositeľmi týchto mien a patrónov: Panna Mária, svätý Urban a svätý Donát. Interiér kostola je jednoloďový priestor zaklenutý pruskými klenbami. Presbytérium kostola je uzatvorené polygonálnym uzáverom a na jeho klenbách sa nachádza plošne rozsiahla maľba pochádzajúca z roku 1977 s biblickým motívom „Nasýtenia zástupu Kristom.“ V hlavnej lodi a v presbytériu je umiestnených šesť vitrážových okien vyrobených v Budapešti, ktoré reflektujú výjavy zo života svätých, doplnených menami donátorov okien. Interiéru dominuje mobiliár kostola v podobe neogotického hlavného oltára z konca 19. storočia. Na oltári je umiestnená plastika na kráľovskom tróne sediacej Panny Márie Kráľovnej Presvätého Ruženca. Ľavou rukou pridržiava Dieťa Ježiša a v pravej ruke drží ruženec. Cennou a najstaršou pamiatkou interiéru kostola je krstiteľnica, ktorej dominuje barokové súsošie na vrchnáku krstiteľnice z druhej polovice 18. storočia, zobrazujúce Krista s Jánom Krstiteľom a Duchom Svätým v podobe holubice. Regionálnou raritou a unikátom kostola je drevený obklad z obdobia prvej svetovej vojny, pokrývajúci steny hlavnej lode a presbytéria. Unikátny obklad zobrazuje motívy vínnej révy, pšeničné klasy, ako matérie Eucharistie a zobrazuje symboly Viery, Nádeje a Lásky. Chóru kostola dominuje organ od firmy Angster József és fia. Začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia bola počas pôsobenia dekana-farára Mons. Jána Gálisa prevedená prístavba kostola, ktorá kapacitne rozšírila kostol o približne 100 miest. V tomto období bola architektonicky upravená i sakristia kostola, ktorá dotvára spoločne s protiľahlou prístavbou kostola, symetrické usporiadanie pristavaných, novovybudovaných častí kostola. Základný kameň týchto stavieb posvätil, dnes už svätorečený pápež Ján Pavol II., počas návštevy Bratislavy v roku 1990.

Nádvorie farského kostola Panny Márie Ružencovej

Mariánsky barokový stĺp

Najstaršou stavebnou pamiatkou obce Vinodol je Mariánsky barokový stĺp z roku 1701, ktorý bol na vtedajšom Hornom Síleši postavený v časoch uhorského kráľa Leopolda I. Donátorom výstavby bol zemepán na vtedajšom Hornom Síleši Ladislav Szörényi, neskorší nitriansky kanonik, opát opátstva v Rajku a sídelný biskup sirmijský.

Súsošie Najsvätejšej Trojice

 

Druhou najstaršou stavebnou pamiatkou obce je súsošie Najsvätejšej Trojice, ktoré pochádza z roku 1753. Bolo postavené v časoch vlády uhorskej kráľovnej Márie Terézie, v ére Szörényiovcov, zemepánov na vtedajšom Hornom Síleši. Patrí k piatim najstarším sakrálnym pamiatkam venovaným kultu Najsvätejšej Trojice v Podunajskej nížine. Je umiestnené v symetrickej osi kostola za jeho presbytériom, vo východnej časti kostolného nádvoria. V jubilejnom 270. roku jeho existencie, v roku 2023, sa podarilo súsošie Najsvätejšej Trojice komplexne obnoviť a prinavrátiť mu tak jeho pôvodné architektonicko-výtvarné kvality a kultúrno-náboženský význam.

Krížová cesta

Pred hlavným, vstupným portálom kostola je od deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, umiestnená krížová cesta s moderne štylizovanými výjavmi z krížovej cesty, ukončená centrálnym krížom.

Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi

Počiatky stavebného vývoja kostola Reformovanej kresťanskej cirkvi, ľudovo nazývanej kalvínskej, siahajú do roku 1790. Počas svojej existencie bol prestavaný, predovšetkým však v roku 1876, kedy bola ku kostolu pristavaná veža. Exteriér kostola je členený lizénovým rámovaním.

Zvonica

 

Zvonica je reprezentantom ľudovej murovanej stavby. Nachádza sa na Hlavnej ulici v dolnej časti obce. Bola postavená v roku 1876. Zvon, ktorý je v nej umiestnený pochádza z 19. storočia. Renováciou, ktorú realizovalo občianske združenie Zoulus, ktoré sa venuje jej priebežnej a systematickej obnove, nadobudla pôvodnú podobu z druhej polovice 19. storočia.

Socha svätého Jána Nepomuckého

Socha sa nachádza pri rieka Nitra, v blízkosti mosta vedúceho do poľnohospodárskeho družstva.

Socha svätého Urbana

Socha svätého Urbana, patróna vinohradníkov, je umiestnená v severovýchodnej časti obce, vo viniciach. Pri soche sv. Urbana vo viniciach, sa každoročne uskutočňuje svätá omša.

Súsošie svätých vierozvestcov Cyrila a Metoda

Súsošie je umiestnené v blízkosti sochy sv. Urbana vo viniciach. Iniciátorom výstavby bol správca farnosti Vinodol, Mons. Ján Gális. Sochu posvätil pomocný biskup vtedajšej Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, Mons. Dominik Tóth.

Socha svätého Donáta

Pôvodná socha sv. Donáta, bola postavená v roku 1834 biskupom Radvánim. V roku 1993 bola socha zničená a ukradnutá. Súčasná socha vznikla na základe iniciatívy správcu farnosti Vinodol, Mons. Jána Gálisa a miestnych veriacich.

Židovský cintorín s Pamätníkom obetí holokaustu

 

Vďaka občianskej angažovanosti môžeme dnes Židovský cintorín vo Vinodole vidieť v podobe, kedy majú takmer všetky hroby osadené svoje pôvodné náhrobné kamene. Ostatné náhrobné kamene či ich fragmenty, ktorých pôvodné osadenie sa nepodarilo identifikovať, sú umiestnené na hranici pozemku cintorína v lapidáriu, v rámci gabiónového plota. Po prácach na revitalizácii cintorína, ktoré trvali viac ako dva roky, tak na Slovensku pribudol ďalší židovský cintorín v zodpovedajúcom a dôstojnom stave. Vyvrcholením prác na obnove a revitalizácii zničeného židovského cintorína bolo osadenie a slávnostné odhalenie Pamätníka obetiam holokaustu z regiónu Šurianskeho rabinátu, do ktorého územia patrili židovskí obyvatelia Vinodola. Pamätník tvorí štylizovaný železničný zvršok z čadiča, na ktorom je inštalovaných 6 kamenných solitérov, predstavujúcich židovskú rodinu. Medzi prvými dvoma kamennými solitérmi je päťdesiat centimetrová židovská hviezda z kovaného nerezu a prvý podval trate tvorí mramorová doska s nápisom v slovenčine, angličtine a hebrejčine v znení „Na pamiatku obetiam holokaustu z regiónu Šurianskeho rabinátu.“ Pamätník bol na revitalizovanom cintoríne odhalený 11. mája 2023, v deň 79. výročia odvlečenia posledných Židov z našej oblasti.

 

Autor: © Tomáš Krajmer