Obec Vinodol je historicky tvorená dvomi obcami – Horným Vinodolom a Dolným Vinodolom, ktoré pôvodne, až do polovice 20. storočia, niesli názvy Horný Síleš a Dolný Síleš. Hoci si spoločnú históriu píšu len od roku 1960, obidve obce si vo svojej tesnej blízkosti, bok po boku, prešli svojou stáročnou históriou, čo dokladujú aj zachované a postupne starostlivo obnovované pamiatky. Stáročnú históriu obce tak dokladujú pamiatky, ktoré si pamätajú éru uhorských kráľov, či pohnuté obdobia svetových vojen alebo nám v symboloch pripomínajú fenomén vinohradníctva, v minulosti tradičný spôsob obživy jej obyvateľov. Dodnes zachované kultúrno-historické dedičstvo obce pripomína jej obyvateľom i návštevníkom časy rozkvetu, ale i náročné epochy dejín obce Vinodol.
Farský kostol Panny Márie Ružencovej
Podľa konfesionálnej príslušnosti obyvateľov je obec Vinodol katolíckou obcou. Viac ako 80 % obyvateľov je rímsko-katolíckeho vyznania. Túto skutočnosť reflektuje i centrum duchovného života obce, rímskokatolícky kostol s patrocíniom Panny Márie Ružencovej. Kostol je situovaný v severnej časti obce, v centre kostolného nádvoria. Jeho výstavba bola ukončená v období spravovania farnosti farárom Ignácom Šohajdom v roku 1892, počas existencie Rakúsko-Uhorskej monarchie, za vlády kráľa Františka Jozefa I. Architektúra kostola využíva prvky neobarokového slohu. Jeho exteriér je charakteristický členením vonkajšej architektúry, prostredníctvom systému oporných pilierov. Po oboch stranách vstupného portálu sú umiestnené niky s drevenými plastikami svätého Jána Nepomuckého a svätého Antona Paduánskeho. Na pravej strane vstupného portálu a hlavného vchodu kostola je umiestnený drevený misijný kríž z roku 2014. Nad hlavným vchodom kostola je umiestnený letopočet výstavby. Stavbe i obci samotnej dominuje 30 metrov vysoká veža kostola, v ktorej sú umiestnené tri zvony, ktoré sú nositeľmi týchto mien a patrónov: Panna Mária, svätý Urban a svätý Donát. Interiér kostola je jednoloďový priestor zaklenutý pruskými klenbami. Presbytérium kostola je uzatvorené polygonálnym uzáverom a na jeho klenbách sa nachádza plošne rozsiahla maľba pochádzajúca z roku 1977 s biblickým motívom „Nasýtenia zástupu Kristom.“ V hlavnej lodi a v presbytériu je umiestnených šesť vitrážových okien vyrobených v Budapešti, ktoré reflektujú výjavy zo života svätých, doplnených menami donátorov okien. Interiéru dominuje mobiliár kostola v podobe neogotického hlavného oltára z konca 19. storočia. Na oltári je umiestnená plastika na kráľovskom tróne sediacej Panny Márie Kráľovnej Presvätého Ruženca. Ľavou rukou pridržiava Dieťa Ježiša a v pravej ruke drží ruženec. Cennou a najstaršou pamiatkou interiéru kostola je krstiteľnica, ktorej dominuje barokové súsošie na vrchnáku krstiteľnice z druhej polovice 18. storočia, zobrazujúce Krista s Jánom Krstiteľom a Duchom Svätým v podobe holubice. Unikátom kostola celoslovenského významu je drevený obklad z obdobia prvej svetovej vojny, pokrývajúci steny hlavnej lode a presbytéria. Unikátny obklad zobrazuje motívy vínnej révy, pšeničné klasy, ako matérie Eucharistie a zobrazuje symboly Viery, Nádeje a Lásky. Chóru kostola dominuje organ vyrobený v Pécsi. Začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia bola počas pôsobenia dekana-farára Mons. Jána Gálisa prevedená prístavba kostola, ktorá kapacitne rozšírila kostol o približne 100 miest. V tomto období bola architektonicky upravená i sakristia kostola, ktorá dotvára spoločne s protiľahlou prístavbou kostola, symetrické usporiadanie pristavaných, novovybudovaných častí kostola. Základný kameň týchto stavieb posvätil, dnes už svätorečený pápež Ján Pavol II., počas návštevy Bratislavy v roku 1990. V roku 2017 sa na kostole realizovala komplexná výmena strešnej krytiny. V rokoch 2019 a 2020 sa vymenili všetky okná a dvere kostola, ktoré získali podobu pôvodných okien a dverí osadených na kostole koncom 19. storočia. Vitrážové okná boli prekryté zo strany exteriéru presklenenými blokmi. Na obnove jednotlivých súčastí kostola sa kontinuálne pracuje tak, aby sa mu pri každej obnove a renovácii navrátila jeho podoba z konca 19. storočia.
Mariánsky stĺp
Najstaršou stavebnou pamiatkou nachádzajúcou sa na území obce Vinodol je Mariánsky barokový stĺp z roku 1701, ktorý bol na vtedajšom Hornom Síleši postavený v časoch uhorského kráľa Leopolda I. Donátorom stavby bol zemepán na vtedajšom Hornom Síleši Ladislav Szörényi, neskorší nitriansky kanonik, opát opátstva v Rajku a sídelný biskup sirmijský. Mariánsky barokový stĺp sa nachádza v kostolnom nádvorí pred južnou stenou lode kostola, vo vrchole Hlavnej ulice. Na vrchole stĺpa je na korintskej hlavici umiestnená plastika Madony s Dieťaťom Ježišom v náručí, ktorá je symbolom orodujúcej a milosrdnej Božej Matky. Mariánsky barokový stĺp dokladuje spätosť zemepánov a obyvateľstva obce s katolíckou náboženskou tradíciou.
Súsošie Najsvätejšej Trojice
Druhou najstaršou stavebnou pamiatkou obce je súsošie Najsvätejšej Trojice, ktoré pochádza z roku 1753. Bolo postavené v časoch vlády uhorskej kráľovnej Márie Terézie, v ére Szörényiovcov, zemepánov na vtedajšom Hornom Síleši. Patrí k piatim najstarším sakrálnym pamiatkam venovaným kultu Najsvätejšej Trojice v Podunajskej nížine. Je umiestnené v symetrickej osi kostola za jeho presbytériom, vo východnej časti kostolného nádvoria. V jubilejnom 270. roku jeho existencie, v roku 2023, sa podarilo barokové súsošie Najsvätejšej Trojice komplexne obnoviť a prinavrátiť mu tak jeho pôvodné architektonicko-výtvarné kvality a kultúrno-náboženský význam.
Krížová cesta
Pred západným priečelím a hlavným vstupným portálom kostola je od druhej polovice deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, umiestnená krížová cesta so štrnástimi moderne štylizovanými výjavmi z krížovej cesty Ježiša Krista na Golgotu. Ukončená je centrálnym dreveným krížom, na ktorom je umiestnený korpus Krista. Iniciátorom myšlienky a realizátorom výstavby bol dekan-farár vo Vinodole Mons. Ján Gális, ktorý vo farnosti pôsobil v rokoch 1983 – 2005. Stavebné práce pod vedením monsignora Gálisa realizovali vinodolskí farníci.
Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi
Kalvínsky kostol je blokovou stavbou vybudovanou v roku 1790. Hranolová veža bola pred južnú fasádu kostola predstavaná v roku 1876 a nachádzajú sa v nej dva zvony. Na špici strechy veže je umiestnená hviezda, ktorá je popri symbole kohúta, typickým symbolom kalvínskych kostolov. Jednoloďový kostol s pravouhlým uzáverom má pozdĺžnu os orientovanú zo severu na juh. Hlavnou fasádou kostola je západná fasáda, kde sa v jej stredovej osi nachádza hlavný vstupný portál, ktorého kamenné ostenie je v hornej časti zdobené reliéfnym zobrazením kohúta sediaceho na prútenom košíku. Výplň portálu je pôvodná z konca 18. storočia a je tvorená dvojkrídlovými kazetovými dverami. Interiér kostola má obdĺžnikový pôdorys a rovný strop. Pred severnou stenou kostola je umiestnená murovaná kazateľnica so schodiskom so zábradlím. Pred kazateľnicou je umiestnený okrúhly stôl tvorený kovovou stojkou, ktorá je ukončená levími labami a mramorovou doskou s pamätným nápisom v maďarčine. V blízkosti kazateľnice sa nachádza priorská lavica z 18. storočia. V priestore lode sú umiestnené pôvodné lavice tiež z 18. storočia. Kalvínsky kostol vo Vinodole je príkladom staviteľstva protestantských sakrálnych stavieb v závere 18. storočia, ktoré v dôsledku neskoršieho vývoja obohatil prvok veže. Kostol prešiel komplexnou obnovou exteriéru v roku 2020.
Zvonica
Zvonica vežového typu je reprezentantom ľudovej murovanej stavby. Nachádza sa na Hlavnej ulici v dolnej časti obce. Stavba z roku 1876 je postavená na štvorcovom pôdoryse so štyrmi polkruhovo zakončenými zvukovými oknami. Zvonica je v strede svojej výšky rozdelená rímsou. Do zvonice sa vstupuje vchodom z južnej strany. Nad vchodom je umiestnený letopočet výstavby. Zvon, ktorý je v nej umiestnený pochádza z 19. storočia. Objekt zvonice je prekrytý valbovou strechou so škridlovou krytinou na ktorej špici je umiestnený latinský kríž. Občianske združenie Zoulus, ktoré sa venuje priebežnej a systematickej obnove zvonice, realizovalo v roku 2024 renováciu jej exteriéru i interiéru. Zvonica touto obnovou nadobudla svoju pôvodnú podobu z druhej polovice 19. storočia.
Pomník obetiam prvej a druhej svetovej vojny
Pomník venovaný obetiam oboch svetových vojen nachádzajúci sa na Kostolnej ulici pri budove materskej školy, pripomína dobové súvislosti a ťažké životné osudy jej obyvateľov v prvej polovici 20. storočia. Pomník venovaný pamiatke obetí prvej a druhej svetovej vojny bol na vtedajšom Hornom Síleši slávnostne odhalený v roku 1949. Pomník obetiam prvej a druhej svetovej vojny je zložený z dvoch hlavných častí. Prvú časť tvorí plató so schodiskom, ktoré má formu zrezaného ihlana, obloženého pravidelne opracovanými kamennými kvádrami. Plató opticky umocňuje a vytvára dôstojný podklad na ktorom spočíva vlastný pomník obetí dvoch svetových vojen. Kamenný pomník, vysekaný z hořického pieskovca, je zložený zo štyroch hlavných častí: plintusu, súsošia padlého vojaka v náručí ženy, stupňovitého pomníka a kríža s Kristom. Na prednej strane pomníka je osadená tabuľa z bieleho mramoru s textom a menami obetí dvoch svetových vojen. Pomník obetiam I. a II. svetovej vojny prešiel komplexnou obnovou v roku 2022.
Pomník obetiam druhej svetovej vojny
Pomník bol postavený v roku 1965 na základe občianskej iniciatívy obyvateľov obce. Je venovaný pamiatke obetí druhej svetovej vojny. Svoje umiestnenie našiel v centre malého parku na mieste, kde sa stretávajú ulice Hlavná a Agátová. Pod menoslovom padlých bojovníkov v druhej svetovej vojne v rokoch 1940 – 1945 je umiestnený nápis: „Prežijeme smútok, žiale vyplačeme, nová jar prichodí do slobodnej zeme. Srdce plné vďaky, slza líce páli. Zveľadíme dielo zaň ste umierali.“
Pomník Pavla Múdreho
Pomník je postavený na mieste, kde bol 6. marca 1945 nyilašovcami zavraždený obyvateľ Dolného Síleša Pavol Múdry, ktorý tak, ako mnohí iní Slováci, odmietol bojovať v radoch maďarskej armády. Dnes sa pod mohutným brestom pri južnom brehu Vinodolského rybníka nachádza pomník pripomínajúci pohnuté udalosti na sklonku druhej svetovej vojny, a tiež časy, v ktorých bol vtedajší Dolný Síleš a Horný Síleš súčasťou Maďarského kráľovstva. Súčasný pomník bol vyhotovený v roku 2019 a nahradil tak svojho predchodcu z roku 1984.
Židovský cintorín s Pamätníkom obetí holokaustu
Vďaka občianskej angažovanosti môžeme dnes Židovský cintorín vo Vinodole vidieť v podobe, kedy majú takmer všetky hroby osadené svoje pôvodné náhrobné kamene. Ostatné náhrobné kamene či ich fragmenty, ktorých pôvodné osadenie sa nepodarilo identifikovať, sú umiestnené na hranici pozemku cintorína v lapidáriu, v rámci gabiónového plota. Po prácach na revitalizácii cintorína, ktoré trvali viac ako dva roky, tak na Slovensku pribudol ďalší židovský cintorín v zodpovedajúcom a dôstojnom stave. Vyvrcholením prác na obnove a revitalizácii zničeného židovského cintorína bolo osadenie a slávnostné odhalenie Pamätníka obetiam holokaustu z regiónu Šurianskeho rabinátu, do ktorého územia patrili židovskí obyvatelia Vinodola. Pamätník tvorí štylizovaný železničný zvršok z čadiča, na ktorom je inštalovaných 6 kamenných solitérov, predstavujúcich židovskú rodinu. Medzi prvými dvoma kamennými solitérmi je päťdesiat centimetrová židovská hviezda z kovaného nerezu a prvý podval trate tvorí mramorová doska s nápisom v slovenčine, angličtine a hebrejčine v znení „Na pamiatku obetiam holokaustu z regiónu Šurianskeho rabinátu.“ Pamätník bol na revitalizovanom cintoríne slávnostne odhalený 11. mája 2023, v deň 79. výročia odvlečenia posledných Židov z našej oblasti. Od tohto dňa je židovský cintorín sprístupnený pre verejnosť.
Sochy a súsošia na území obce
Socha svätého Jána Nepomuckého
Socha svätého Jána Nepomuckého sa nachádza v blízkosti mosta vedúceho ponad rieku Nitra, na okraji obce. Polychrómovaná pieskovcová socha svätca pravdepodobne z 19. storočia, stojí na vysokom valcovitom sokli, ktorý spočíva na trojstupňovom betónovom podstavci. Svätý Ján Nepomucký je tu zobrazený ako kňaz v reverende a jeho odev dopĺňajú znaky a súčasti odevu kanonika – rocheta, mozetta a biret položený na hlave. Zobrazenie svätca dopĺňajú jeho tradičné atribúty – svätožiara tvorená piatimi hviezdami a kríž, ktorý drží vo svojich rukách. Umiestnenie sochy svätého Jána Nepomuckého pri moste a toku rieky nie je náhodné, nakoľko je patrónom všetkých mostov a ochrancom pred vodným živlom. Kult a úcta k svätému Jánovi Nepomuckému je vo Vinodole silná, čo dokumentuje i jeho druhá socha v podobe polychrómovanej drevenej plastiky, ktorá je umiestnená v ľavej nike vstupného portálu farského kostola Panny Márie Ružencovej.
Socha svätého Urbana
Socha svätého Urbana patróna vinohradníkov je umiestnená v severovýchodnej časti obce vo viniciach Starej hory. Vinodolskí vinohradníci a vinári dodržujú staré tradície, zvyky a obyčaje viažuce sa k práci vo vinohrade, a preto sa každoročne okolo 25. mája, kedy si pripomíname patróna vinohradníkov, koná pri soche patróna cechu vinohradníkov a vinárov svätá omša. Na päte tehlového stĺpa na ktorej je socha umiestnená je uvedený letopočet 1936. Kult a úcta k svätému Urbanovi má vo Vinodole svoju silnú tradíciu, čo dokumentuje i jeho druhá socha v podobe polychrómovanej drevenej plastiky, ktorá je od roku 2022 umiestnená vo viniciach Novej hory, v areáli súkromných vinohradov vinárstva JP Winery, ktoré je najväčším pestovateľom hrozna a výrobcom vína vo Vinodole.
Súsošie svätých vierozvestcov Cyrila a Metoda
Súsošie spolupatrónov Európy a slovanských vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda je umiestnené vo viniciach Starej hory, v blízkosti sochy svätého Urbana. Iniciátorom výstavby súsošia solúnskych vierozvestcov bol dlhoročný dekan-farár vo farnosti Vinodol Mons. Ján Gális. Súsošie posvätil v jubilejnom roku 2000, pomocný biskup vtedajšej Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Mons. Dominik Tóth. Ďalšie súsošie svätých Cyrila a Metoda, ktoré vzniklo tiež v roku 2000 z iniciatívy monsignora Gálisa, sa nachádza v nádvorí fary pri vstupnej bráne orientovanej na Farskú ulicu. Propagátor cyrilometodskej tradície a šíriteľ úcty k svätým Cyrilovi a Metodovi, Ján Gális, bol iniciátorom i ďalšieho umeleckého diela s cyrilo-metodskou tematikou. Svätí Cyril a Metod sú od roku 1991 zobrazený na južnej stene sakristie kostola Panny Márie Ružencovej. Postavy vierozvestcov dopĺňa štátny znak Slovenskej republiky a silueta katedrály svätého Emeráma na Nitrianskom hrade.
Socha svätého Donáta
Pôvodná socha svätého Donáta bola podľa dobových zmienok, postavená v roku 1834 biskupom Radvánim. V roku 1993 bola socha zničená a ukradnutá. Súčasná socha sv. Donáta z Arezza, biskupa, vznikla v roku 1993. Nachádza sa pri ceste III. triedy, v blízkosti katastrálnych hraníc obcí Vinodol a Veľký Cetín. Aj v nádvorí farského úradu nájdeme sochu svätého Donáta. Socha svätého Donáta z Münstereifelu, ktorý je tu zobrazený v rímskom zbroji, je umiestnená v blízkosti vchodu do budovy fary. Obe sochy vznikli na základe iniciatívy dekana-farára vo farnosti Vinodol Mons. Jána Gálisa, ktorý pôsobil vo farnosti v rokoch 1983 – 2005.
Autor: © Ing. Tomáš Krajmer